Pokladník

Napsali jste zajímavý příběh a chcete ho někomu ještě ukázat ? Tohle je potom sekce pro Vás !

Moderátor: Moderátoři

Uživatelský avatar
 
Příspěvky: 295
Registrován: únor 13, 2008, 4:41 pm

Pokladník

Příspěvek od Pinsius » září 19, 2013, 6:34 pm

Tak našiel som starý príbeh ktorý som sčmáral asi pred 3 rokmi, chcel by som ho teraz použiť ako podklad do hry tak uvidím :)


Na údolie začala pomaly, ale isto padať tma. Nebola to žiadna lahučká tma, bola to presne taká tma ktorej by ste sa mali báť. Tu a tam sa objavovali obláčiky hmly,
ktorá sa ešte rozhodovala, či si môže dovoliť pripojiť sa k tme . Vytvárala iba malinké, kockaté obrazce ponad stromy a semtam sa odvážila prejsť aj nižšie. To
vytváralo mnoho neidentifikovateľných tieňov naokolo, čo robilo z tohto miesta opustenú húštinu, kde sa odvážila iba matka príroda.V prvých Mercurijských vekoch boli takéto údolia
plné dolníkov, ktorí tu vytvárali tábory a dedinky. Ich prosperita bola nespočítateľná, z mnohích sa stali zámožní ľudia, ktorím nadolované peniaze zabezpečili život
vo vyšších miestach a preto sa už nemuseli vracať späť do dolov. Ostatní (teda tí ktorí nenašli tam dole smrť alebo niečo horšie) sa začali venovať obchodu so surovinami
naťaženými v hore. Problém bol v tom, že čím viac sa vyčerpávali zdroje surovín hromadené dlhými rokmi pod zemou, tým viac hlbšie sa muselo kopať. Tmy začali bývať
tmavšie a malé dedinky sa začali nenápadne zmenšovať. Obyvatelia tu už nechceli ďalej zostávať a tak sa radšej púštali južnejšie do nízin, kde sa venovali pestovaniu
plodín a ich remeslo pomaly zanikalo. Časom sa z minulosti stávali príbehy a z príbehov legendy, ktorými strašili starí rodičia malé deti a varovali ich tak pred
starými dolmi. Pár dobrodruhov, ktorí sa našli, vybudovalo pred vstupom do údolia malú, drevenú bránu. Vbudovaná bola z časti do hory a preto bol jej vzhľad viac
momumentálny ako sa očakávalo. Kráľ platil dobrodruhom za služby stráženia vstupu do dolov a oni na oplátku srážili toto miesto pre Mercurijské kráľovstvo. Bola to
práca preplatená ako mnohé iné, bránou už dlhé roky neprešiel nikto, kto by stál za upozornenie. Až na ten osudný deň, kedy sa začali diať veci chcené aj nechcené.


Asi hodinu po západe slnka, bránou prešli 4 zahalené postavy. Aj tí najhlúpejší z najhlúpejších by poznali, že posledné 2 postavy mali na sebe vojenské uniformy,
ktoré sa snažili ukryť, avšak bez úspechu. Boli ukované z minerálov pochádzajúcich práve z týchto končín, hôr Lorinorthu, lemované znakmi kráľovstva po bokoch aj na
strede, aby im pridali na vážnosti. Odborníci by vedeli skonštatovať, že podľa ozdôb na ramenných ornamentoch sa jedná o radových vojakov severnej časti Mercurie.
Severenia mali na erboch modrého orla, čím sa líšili od ostatných krajinných vojakov a taktiež ich zafarbenie bolo iné. Jasná červená farba, obklopená zlatými páskami
bola vymenená za modré šály zdobené čiernymi perami a s lahším pancierovaním hrude. Bola to skvostná kováčska práca, ktorú obdivovali v každom kraji. Snažili sa
nenápadne držať vzadu a sledovali každučký pohyb okolo nich. Strážcovia vedeli, že v presne takýchto situáciách sa odkladá čas hrdinstva a radšej ich bez zbytočných
otázok pustili. Tma hustla a na zem sa začali púštať prvé kvapôčky. Postavy mizli čoraz rýchlejšie a nakoniec ich stratili pri prvom náznaku lesného porastu.

Zatiaľ čo sa na bráne rozmáhali diskusie o tom, kto to vlastne bol, sa naše postavy blížili k malému výbežku hory. Malé pokvapkávnie sa začalo meniť v hustý dážď.
Fakle začali pomali blednúť no nikto nezastavoval, pretože nemal v úmysle tu zostať ani o minútu dlhšie.
"Dážď je prejavom blížiacej sa hrozby.", prehovorila postava so starým, chrchlavým hlasom snažiac sa zastrašiť svojich spoločníkov, "aspoň to ukryje našu stopu
pred vlkmi. Matka vždy hovorila, že pod plášťom tmy a dažda nikdy nepríde nič dobré." Po týchto slovách sa otočil na svojich spoločníkov a s úsmevom si vychutnal ich
prestrašené výrazy.
"Bol som varovaný pred tvojimi slovami, drahý pokladník. Veru, toto je tvoja parketa a preto ti to väčšina uverí ale ja nie." vydal zo seba kapitán výpravy, Alcanor
z Lorinorthu.
"Neviem prečo by si mi mal kaziť moju radosť, veď sa pozri na ich tváre. Také farby som veru ešte nevidel, neverím že patria na miesta kde by sa mali objavovať
kúsky hrdosti a štipka cti." povedal Dexter Gurth, nazývaný pokladník. Ako sa dostal k tejto prezývke , sa dozvieme neskôr kedže neskôr bude času na rozmýšlanie
viac než dosť.
Aj napriek jeho napätým slovám sa dali zase mlčky do pochodu snažiac sa nevzbudiť pozornosť ničoho nevítaného. Dexter bol možno blázon, no málokto by nedal na jeho
slová. Preto urputne držali svoje meče pevne v rukách a čakali na najhoršie, pričom si náš pokladník poctivo v rukách niesol iba svoju lopatku a druhou rukou sa snažil si zapisovať
každý moment do svojho denníka.

Po hodnej chvíli sa pred nimi zjavila pustá krajina, kde sa lesík začal zužovať a objavovali sa cestičky vzniknuté počas dôb kedy to tu obývali samí dolníci a kopači
zlata.
"Treba si dávať pozor na staré šachty ktoré môžu byť neviem koľko metrov hlboké. Vtip je v tom že ak tam padnete tak ani kráľ nevie kde skončíte" upozornil Dexter
prehadzujúc si svoju lopatku medzi rukami, dychtivo čakajúc na chvíľu, kedy ju bude môcť použiť.
"To mi dobre vieme, preto sme predsa tu". Potom nasledoval iba silný úder do hlavy, ktorý Dexter určite nečakal. Pred tvárov sa mu iba hmlel rozkvet rôznych farieb,
no jeho orientácia zostala nepoškodená napriek tomu, že sa nemohol hýbať. Zastihol časť ich rozhovoru, o niečom že dostali za to dobre zaplatené a že tu ho nikto
hladať nebude. Pociťoval smršť bolestí okolo chrbta ktoré spôsobovali nešikovní poskokovia Alcanora, snažiac sa ho uchopiť čo najsilnejšie. Potom nasledoval už iba
pocit dlhého, nekonečného padania dolu šachtou, ktorú pred chvíľou opísal. Pred sebou videl ešte dobrú chvíľu časť padajúceho svetla, ktorú zapríčiňovala jeho fakľa
ktorú mu hodili na posmech. Siluety postáv stojacich nad šachtou a zlovestný smiech nevedel dostať z hlavy a pomaly začal strácať vedomie. Hovorí sa, že keď umierate
premietne sa vám celý váš život pred očami. Poloomráčený Dexter si však spomenul iba na pár životných udalostí, ktoré mu zmenili život a pri každej spomienke iba
zamračil čelom a snažil sa zmeniť tok myslenia. Videl napríklad, ako ho všetci z dediny odvrhli a jeho rodičia podviedli, ako mu šlo o život pri prechode južným
priesmykom East-Luxu a aj ten moment, keď ho prekliali mešťania nazývajúc ho pokladníkom a tvrdiac, že sa toho mena už nezbaví. Keď sa dostával k pointe veci, zacítil
pod sebou chladný, vlhký vzduch ktorý to len zhoršoval. Po malej chvíli stratil vedomie.
Stare RM projekty zrušené (viď stare prispevky) a RPG Makeri už nerobim(asi 3. rok). Momentalne sa sustredim na všeobecne programovanie typu Java,C++,C.


Lubo 586 my old nick

Zpět na Vaše příběhy

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 návštěvník